Hejt nie je názor, ale len pokiaľ sa týka našich ľudí.
Pamätáte si ešte kampaň, Hejt nie je názor? Už je to pekných pár rokov a hejtu neubudlo a je ho tu stále viac. Jeden hejt, resp. nenávistný prejav je viac než len tolerovaný. Najväčší verejný hejteri sú dnes paradoxne tí najviac „slušní“ ľudia, bojujúci za jediný správny smer. Politológ Ján Baránek sa už pár krát trefne vyjadril na adresu progresívcov ako na majstrov v hejtovaní . „Prívrženci a členovia tejto strany (nie všetci), sú majstrami v hejtovaní a nenávisti…. Politika je síce boj, to je v poriadku. Len sa to nedá spojiť s tým, že sme jediní držitelia jedinej pravdy, hoci sme názorová menšina.“ Je síce pravda, že sa pojednáva o stranu PS, lenže ona reprezentuje práve progresívnu ľavicu.
Hejt nie je názor, no ukazuje sa, že len v jednej rovine. Ak urážate konzervatívcov, klasických liberálov, kresťanov, pravicovo ale aj sociálne demokraticky orientovaných ľudí v klasickom zmysle slova, tak je to absolútne v poriadku. Môžete priať smrť, vysmievať sa z ich postavy (Stačí sa pozrieť, ako sa prenasledovali ľudia, keď sa vyjadrili na postavu zakladateľky kojacej guerily), útočiť na rodinných príslušníkov je v poriadku, dehonestovať osobu, vyhrážať sa zamestnávateľovi daného človeka a vlastne absolútne všetko. Vo verejnom priestore sa o tom taktne mlčí, veď to nie sú naši, tak čo.
Ešte v roku 2015 napísal Slovenský denník N nasledujúce vyjadrenie „nenávistné prejavy nepatria do práva na slobodu prejavu, keďže aj toto právo sa musí napĺňať tak, aby nezasahovalo do iných ľudských práv, ako napríklad práva na dôstojnosť, česť a dobré meno. Dnes, obzvlášť po voľbách na Slovensku je jasné, že toto právo majú len ľudia so „správnym“ progresívno-ľavicovým pohľadom na vec.
Radovan Bránik, sa ako jeden z mála zastal Koltebu za to, keď sa mu vysmievali za račkovanie. Ja som síce odporca Koltebu, ale vysmievať sa za vrodenú vadu je krajine nechutné. Keď sa v Českej republike vysmievalo zo Zemanovho zdravotného stavu, väčšina „slušnej“ spoločnosti mu nakladala, ale keď sa niečo podobné ušlo Drahošovi, tak bol oheň na streche a mnoho obvinení, ako sa to riadi všetko z Moskvy (Niečo na tom iste pravdy mohlo byť).
Mne je úplne jedno kto ma aký názor, kto má aký vzhľad a vrodené vady, ale hejtovať ľudí kvôli tomu, lebo nie sú z toho „správneho“ progresívno-ľavicového tábora je viac než nechutné pokrytectvo, hlavne ak sa pokladám za slušného. A bohužiaľ, niekedy ujde aj hrubšie slovo. No sociálne siete nanešťastie odstraňujú bariéry všetkým ľudom. Nie je to výsada len určitej skupiny akoby sa mohlo mediálne zdať.
Najväčšia urážka je pravda a hranica čo je urážka a čo je pravda je extrémne tenká. Nie je možné objektívne určiť, čo je pre niekoho urážka a čo nie. Pre niekoho to môže byť kompliment, pre niekoho už urážka až obťažovanie, preto je veľkou chybou snažiť sa nastaviť legislatívnou cestou opatrenia proti tzv. nenávistnému prejavu.
Jediná vec na ktorej je možné sa objektívne zhodnúť a ktorá mala by byť trestná, je vyhrážka smrťou alebo oslavovanie vraždy. Nie je podstatné či sa jedná o konkrétnu osobu alebo skupiny definované na základe rôznych kritérií.
Na obranu proti nenávistnej reči vznikajú rôzne skupiny, ktoré tomu majú zabrániť. Zadajú hešteg ktorý ich zvolá do boja za slušnosť a pravdu. Vzájomne sa vylajkujú, pretože Facebook uprednostňuje príspevky z viac palcami hore. Zrejme chápete, že nie som priaznivec týchto skupín.
Problém tzv. Antihejterských skupín je totiž ich príšerný selektívny pohľad na svet hejtu. Nestretol som v sfére online diskusií (aspoň si neviem teraz na to spomenúť) niekoho, kto by mal iný než progresívno-ľavicový pohľad na svet. Hejt, ktorý sa vedie voči odporcom progresívnej ľavice sa vôbec nerieši, alebo sa ospravedlňuje ako „oprávnený.
Pri týchto skupinách je však najväčší problém to, čo považujú za hejt, alebo po našom, nenávistný prejav. Na tom základe je teda možné kreatívne určovať, čo je a čo nie je nenávistný prejav. Ak sa niekto raduje nad smrťou ekonomických imigrantov v stredozemnom mori, tak áno, radovať sa nad tým je možné klasifikovať ako nenávistný prejav. Veď je to odporné tešiť sa nad smrťou človeka. Ak sa ale za nenávistný prejav považuje nesúhlas s povinnými kvótami, nesúhlas s podporou ilegálnej imigrácie, nesúhlas s manželstvom a adopciami pármi rovnakého pohlavia či možnosť uplatniť výhradu vo svedomí tak máme zásadný problém. A oni robia vrátane ľudí ktorí nepíšu vulgarizmy, ale napíšu to tak ako to píšem ja. Sledujem už pár mesiacov ako každý kto uvažuje pravicovo, konzervatívne, klasicky liberálne, klasicky sociálne demokraticky a nedajbože kresťansky, je hejtovaný od antihejterov. No nie je to paradox?
Pôvodná snaha antihejterov robiť diskusiu lepšou tým, že sa zadá hešteg určitej skupiny a ľudia z okruhu tejto skupiny začnú kultivovať diskusiu sa zmenila bohužiaľ často na presadzovanie ideológii progresívnej ľavice, spolu s cieleným „zostrelením“ nepohodlných ľudí pravicovo, klasicky liberálne, konzervatívne a absolútne prirodzene kresťanských orientovaných ľudí. Známy je prípad bratríček z Českej republiky.
Takto sa ale diskusia nekultivuje, nebojuje proti hejtu ale cielene sa zostreľujú nepohodlné osoby, blokujú sa inak zmýšľajúci ľudia celkom v duchu boľševických praktík ako spomína Ján Baránek.
LVR
Pridať komentár