Aké ponaučenie si z dnešného stavu vecí keď Slovensko a ďalšie Európske štáty zažívajú asi najväčšiu skúšku od konca vojny vlastne zobrať?
Naivná myšlienka – nepotrebujeme pestovať však si kúpime
V prvom rade sa ukazuje potreba aspoň základnej sebestačnosti vo výrobe potravinách. Nemyslím tým 100 percentnú sebestačnosť, ktorá je v podstate nemožná, lebo mnohé potraviny, ktoré v bežnom režime konzumujeme nedokážeme dopestovať. Ide mi predovšetkým o základné druhy potravín akými sú zemiaky, cesnak, jablká alebo aj paprika a ďalšie druhy ovocia a zeleniny. Keď nastáva uzatváranie hraníc, obmedzuje sa preprava a bohužiaľ sen o spoločnej Európe mizne nenávratne desaťročia zanedbávanie poľnohospodárskej a živočíšnej výroby jasne ukazuje negatíva politiky v štýle: Veď kúpime v zahraničí.
Cesnak z Číny, zemiaky z SRN, jablká z Talianska či paprika zo Španielska je nám ukradnutá. Ukazuje sa tento štýl politiky ako chybný. Nielenže v daných štátoch je rozšírená koróna vírus a ľudia sa prirodzene boja nakupovať potraviny z týchto štátov aj keď môžu byť bezpečné, ale samotné štáty môžu obmedziť vývoz potravín do zahraničia alebo, aj samotná preprava bude nesmierne komplikovaná. Ukazuje to na potrebu rozvoja vidieka, v ktorom by sa mali pre náš život základné potraviny dopestovať výhradne na našom území. Nemôže sa Slovensko a rovnako tak žiadna Európska krajina spoliehať na dovoz základných potravín zo zahraničia. Je to celkom pragmatický postoj.
Veľmi často, keď niekto hovoril o potrebnosti zvýšiť potravinovú sebestačnosť v základných potravinách a nemyslím tým ako niektorý politici, ktorí chcú absolútnu sebestačnosť v potravinách boli označovaní za populistov, nacionalistov etc. Isteže niektorý to hlásali kvôli ich populistickej taktike alebo nacionalistickej či inej rétorike, ale samotná myšlienka nie je ani populistická, ani nacionalistická, ale rýdzo pragmatická.
Základný zdravotný materiál je potrebné produkovať a nie kupovať cez pol sveta
Ďalšou témou je zdravotníctvo a nemyslím teraz len jeho slabú úroveň. Veď aj jedno z najlepšom zdravotníctve v Európe v jednej z najbohatších oblastí Európskej únii nie je schopné efektívne čeliť náporu, ktorý je naň kladený. Je, teda pochopiteľné venovať sa aj tejto problematické, lenže skôr mám na mysli základné zdravotnícke vybavenie. Ako sa ukazuje dovoz zdravotníckeho materiálu z vzdialených končín sveta pre Slovensko, ale aj Rakúsko nemusí k nám vôbec doraziť, aj keď je zaplatené. Ak tranzitná krajina usúdi, že potrebuje pomoc môže zadržať materiál v prospech svojich občanov a ľudí, ktorí sa aktuálne v krajine nachádzajú.
Je, preto vecou každého štátu, aby sa usilovala a dosiahla, čo najlepšiu kvalitu zdravotníctva, ale, čo je najhlavnejšie dokázala zabezpečiť základný zdravotný materiál pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v štáte bez nutnosti tranzitu cez rôzne krajiny. Štát nemôže byť závislý na dovoze základných vecí. Ako sa ukazuje myšlienka, že všetko sa dá rozdeliť v medzinárodnej deľbe práce je mylná. Zložité projekty a výroba po technickej, finančnej či materiálnej stránke je pochopiteľná, ale snaha o úplnú deľbu práce aj základných potrieb po celom svete sa ukazuje ako slepá ulička vývoja.
Otvorené hranice áno no bez pravidiel a vynucovania týchto pravidiel to nepôjde
Otvorené hranice sú veľmi dobrá vec. Priniesla veľké množstvo výhod a pre moju generáciu (1996) a generácie, ktoré prišli po mne je veľmi nepríjemné cestovať do štátov, kde prebiehajú na hraniciach kontroly alebo treba víza. Som stálom presvedčení o výhodnosti Schengenského systému otvorenia hraníc, lenže, ako sa ukazuje posledných päť rokov, teda od prvej migračnej krízy musíme si jasne stanoviť pravidlá, ktoré, ale bude nutné rázne dodržiavať. Za neplnenie musí byť jasný a silný trest bez ohľadu na veľkosť štátu. Pokiaľ tak nestanovíme budeme musieť uvažovať o znovuobnovení hraníc a zrušení Schengenského priestoru prípadne vytvoriť rôzne minischengenské priestory, kde sa krajiny dohodnú na pravidlách a spoločne ich budú dodržiavať.
Migračná kríza poukázala ako prvá na problémový fakt, podľa ktorého, keď sa raz dostane človek cez hranicu Schengene tak už ho v danom priestore nič nezastaví a môže voľne pobehovať po všetkých štátov Európskej únie, ktoré sú v Schengenskom priestore. To je vážne bezpečnostné, ekonomické, ale aj zdravotné riziko. Nikto, ale nesankcionuje štáty za neustráženie hraníc Schengenského priestoru a mnohé štáty odmietajú pomáhať strážiť túto hranicu, pretože to nie je ich hranica. Lenže je to ich hranica. Slovensko, pretože je v Schengene má hranice v severnej Afrike v Španielskych enklávach Melilla a Ceuta rovnako tak má Belgicko hranice s Ukrajinou na východe Slovenska. Pokiaľ sa niečo deje na hraniciach Schengenského priestoru dotýka sa to všetkých štátov aj tých, ktorí nemajú bezprostredne hranicu v danom regióne. To platí aj pri dnešnej pandémii koróna víruse, keď v rámci otvorených hraníc sa nakazení mohli voľne pohybovať medzi štátmi. Ak je, teda vážny stav pandémii v jednej časti nášho priestoru bez hraníc musia všetky štáty v tomto priestore konať jednotne inak otvorené hranice sa stávajú pre štát bezpečnostným rizikom a všetky výhody anuluje a naopak prevážia negatíva.
Až sa svet vráti späť do normálneho režimu musíme, preto jasne nastoliť otázku Schengenského priestoru. Krízy posledných rokov ukazujú nevýhody svetu bez hraníc pokiaľ nie sú nastavené jasné pravidlá, nekonáme spoločne a predovšetkým porušenie pravidiel nie je sankcionované. Ak nepôjde reforma celého priestoru je ďalšia cesta menšieho Schengenského priestoru s okolitými štátmi, pri ktorých sa všetky veci jasne dohodnú. Ak ani to nepôjde tak bohužiaľ bude potrebné hovoriť jasne o obnovených hraničných kontrol pričom pevne dúfam, že k tomu nedôjde. Ale bez pravidiel a možnosti sankcionovať ich nedodržiavanie otvorené hranice budú minulosťou, lebo ohrozujú bezpečnosť občanov štátu.
Príliš veľké prepojenie svetu nie je vždy pozitívna
Koróna vírus nám ukázal aké nevýhody má výroba dôležitých vecí na opačných kontinentoch sveta. Nejdená sa len o Slovensko. Čína vyrába mnohé kľúčové aktívne látky, ktoré sa používajú pri výrobe liekov. Ich náhly výpadok nutne vedie k nedostatočnému počtu ich na domácom trhu. Európa príliš presúva kapacity mimo Európu a zároveň sa stáva viac zraniteľnou. Aktuálne zavádzaná zelená politika bude tento trend len posilňovať. Firmy presunú výrobu, aby sa vyhli prísnym ekologickým štandardom a odstúpenie od jadra a uhlia nás spraví viac závislými do Ruska. Rok 1973 a následná ropná kríza ukázali zraniteľnosť západu. Príliš veľká prepojenosť sveta na jednej strane v teórii vzájomnej závislosti síce hovorí o znížení rizík vojnového konfliktu, ale zároveň sú aj prítomné značné riziká, ktoré môžu byť, aj nevojenského charakteru. Mali by sme sa zamyslieť nad zmysluplnosťou takto silne prepojeného sveta alebo mať svet prepojení v jasne stanovených hraniciach, za ktoré už by sme vo vzájomnom prepojení ísť nemali.
LVR
Pridať komentár