Verejnú debatu posledných mesiacov a rokov zahlcovali témy bezuhlíkovej zelenej ekonomiky, genderu, voľby pohlavia, obmedzeniu používania osobných automobilov a podobné témy. Tieto problémy sú dnes nepodstatné. Zoči voči nebezpečenstve masových úmrtí začíname uvažovať nad základnými vecami, ktoré boli pre nás samozrejmosťou tak samozrejmou, že sme sa obracali riešiť problémy, ktoré sme si často sami vytvorili. Pozrime sa, teda na ne spoločne.
Automobily sú stelesnenie diala! Ukazuje sa však ich nenahraditeľnosť.
V posledných mesiacoch ekologická politika presadzovaná progresívnou ľavicou videla v osobnej automobilovej preprave stelesnenie Satana a nádej ľudí videla v MHD či tzv. Zdieľanej doprave. Podpore sa tešili bicykle či kolobežky. Vlastníctvo osobného automobilu bolo prezentované, ako smrteľný hriech a všemožne sa snažili zničiť automobilovú prepravu rôzneho obmedzenia. Obmedzenia, ktoré boli u valené na osobné automobily už boli na hranici dostupnej technológii.
Dnes sa stále viac tejto politike vysmieva a osobne očakávam až prehrmí šok z dnešnej pandémii sčítajú sa obete a začne sa opäť žiť, že veľkolepé plány EÚ a boj proti osobným automobilom bude minulosťou. Ako krátkodobé pobláznenie naivných ľudí. Výhodu vlastníctva osobného automobilu z dostatočne dlhým dojazdom (elektromobily majú krátky dojazd) som ocenil po tom, keď sa uzatvárali hranice. Vlaky, autobusy nepremávali a jediná vec, ako sa dostať domov bolo, aby matkin muž prišiel rýchlo po mňa. Pokiaľ by sme nemali osobný automobil ostal by som uväznený v ČR bez možnosti dostať sa k rodičom. Elektromobil by nám nepomohol. Lenže nie som zďaleka sám. Keď sa uzavrú verejné spoje, ako sa človek dostane domov?
Spolu s tým súvisí aj unikátna možnosť v prípade núdze zbaliť nutné veci a odísť z mesta. Ak rodina vlastnú chalupu alebo má príbuzných s väčším domom môže odísť tam. Byť v dome či na chalupe mimo veľkých centier je k ne zaplateniu. Bez vlastných dopravných prostriedkov to nejde v žiadnom prípade. Ak ešte máte malé deti možnosť sa takto zbaliť a odísť je nemožná.
A Ďalšia vec je MHD. MHD je super vec v bežnom režime, ale dnes je to ideálny prostriedok na nekontrolované šírenie choroby. Práve v takejto dobe je osobný automobil úplne nenahraditeľní. Pokiaľ sa chceme prepraviť z bodu A do bodu B s minimálnym ohrozením tak nám to poskytuje osobný automobil. No je tu ďalšia výhoda a tým je možnosť nakúpiť si dlhodobo dopredu. Spoločnosti síce rozvážajú potraviny po domoch a bytoch, lenže sú zahltené objednávkami na celé týždne dopredu a nie všade rozvážajú. Preto je pre ľudí vlastníctvo osobného automobilu nevyhnutné. Jeden člen rodiny v ochranných prostriedkoch môže nakúpiť na celé týždne dopredu. To pri MHD nejde, keď človek musí každých pár dní chodiť na menšie nákupy a cestou stretne veľký počet ľudí. Pri bicykloch a kolobežkách je zbytočné vôbec niečo písať.
Snaha ľudí okradnúť o tieto možnosti by paradoxne bez koróna vírusu prešla bez výraznejšieho odporu.
V bežnom režime môže byť menší počet elektromobilov v mestách, podpora MHD, prepravy pešo, bicyklom alebo kolobežkou pozitívom, ale musí byť zaručená možnosť ľudom vlastniť a využívať aj bezpečnejšie prostriedky v prípade núdze. Nemyslím si osobne, že automobil by človek mal využívať každý deň pokiaľ to nie je absolútne nutné hlavne nie vo veľkom meste, ale obrat ľudí o ne je veľmi nebezpečné. A teraz nie len politicky v zmysle totalitného ovládania občana.
Finančné priority – gendrový audit nebude, šetríme!
V posledných rokoch sme si zvykli bohužiaľ až príliš často rozhadzovať veľké finančné objemy na zbytočné projekty bez pridanej hodnoty. Keď sa zastavuje výroba ukazuje sa potreba každého eura, ktoré potrebuje štát a firmy. Akákoľvek vec mimo základnej potreby štátu či firmy musí ísť mimo, pretože štát a firmy si budú musieť v najbližších rokoch vytvoriť rezervy. Pretože štát ani firmy nebudú vedieť kedy sa niečo podobné môže zopakovať hoc ho nemusí byť choroba. Jednoducho štát a firmy si nemôžu dovoliť financovať tisíckami eur gendrové audity a zamestnávať ľudí, ktorí dohliadajú na diverzitu. Paradoxne sa tak môžeme vrátiť ku klasickej forme kapitalizmu, v ktorom dostanú prednosť najschopnejší bez ohľadu na to akého sú pohlavia, rasy etc. Štát a už vôbec nie firmy nebudú zamestnávať viac ľudí len kvôli naplneniu kvót, ktoré si niekto vo svojej hlave vymyslel.
Podobnú zmenu priorít budeme najskôr sledovať aj u rodín. Namiesto rozhadzovanie peňazí na zahraničnú dovolenku, nový mobil, telefón etc. Skôr budú šetriť. Jednak nahradiť straty, ktoré teraz utŕžia, ale hlavne pripraviť sa na podobnú situáciu. Mať finančné rezervy a zásoby rôzneho budú prioritou.
Skúsenosti s karanténou mnohých ľudí prinúti viac sa pripravovať na domáce práce. Varenie, domáce kutilstvo bude opäť v móde. Pretože objednať si jedlo či opravára nebude vnímané už ako samozrejmosť. Tie nenávidené gendrové role sa bez vonkajšieho zásahu prirodzene obnovujú, pretože ľudia izolovaný vo svojich domovoch maximalizujú schopnosti pre určité práce v domácnosti. Pretože ženy a muži nie sú rovnakí, ale od prírody sa líšia v dnešnom stave si nemôžeme dovoľovať potláčať prirodzené vlohy na niektoré práce kvôli ideológii.
Trh sa zásadne prečistí. V najbližších mesiacoch sa všeobecne predpokladá zánik mnohých firiem. Nemusí sa jednať o priamy zánik, ale skôr sekundárni. Zaznamenal som výzvu hercov na Slovensku o finančnú pomoc, pretože prichádzajú o zisky. Herci nebudú jediný, ktorí budú mať závažný problém. Oveľa závažnejší problém budú mať reštaurácia kaviarne. Nie len, preto, že ľudia si možno začnú variť sami doma, ale, preto, lebo budú mať ešte dlho obavy z veľkého počtu ľudí. Ďalšími podnikmi, ktoré budú mať problém sú kaderníčky, manikúrky, pedikúrky či rôzne wellnessi. Ženy sa naučia si tie veci robiť samé, financie zrazu na to nebudú chcieť dať no a pochopiteľne tu bude obava osobného kontaktu. Relax vo wellnesse si radšej ľudia budú robiť doma.
Firmy mimo základného okruhu potrebných vecí budú mať problém. Problém, a to zásadný. Asi najzávažnejším odvetným sú cestovné kancelárie, penzióny, hotely a všetko, čo súvisí s cestovným ruchom. Medzištátny cestovný ruch dostane ranu, ale aj vnútroštátny bude otrasení a podľa niektorých bude trvať roky než sa to všetko vráti aspoň čiastočne do normálneho stavu. Spolu s cestovným ruchom pôjdu do extrémnych prepadov aj letecké spoločnosti a civilný letecký priemysel ako celok. Ale aj ďalšie firmy budú pravdepodobne vážne otrasené a tie, ktoré nemali rezervy zrejme budú musieť v najbližších mesiacoch skončiť svoju činnosť.
Dnes si len málokto vie predstaviť, čo môže nastať. Pretože nikto presne nevie, ako budú ľudia konkrétne reagovať. Trh sa prispôsobí novej dobe, ale pre mnohých na novom trhu nebude miesto.
Bezuhlíková zelená politika. Ambiciózne plány pochované?
Podľa mojej mienky môže stáť veľký otáznik nad prechod na tzv. Bezuhlíkovú ekonomiku a celé zelené hospodárstvo. Tie miliardy eur, ktoré sú v pláne na premenu Európy v zelený „raj“ pri dnešnej situácii bude veľmi náročné získať. Jednotlivé štáty budú mať problémy so sanáciou škôd, ktoré prídu po konci pandémii. Míňať ich na pochybnú zelenú ekonomiku, poškodzovať vlastné hospodárstvo, ktoré tak môže dostať smrteľnú ranu vo svetovej konkurencii.
Otázka je, ako budú reagovať na zelenú politiku obyvatelia EÚ. Dôvera v EÚ je dlhodobo otrasená, viera v zelenú ekonomiku je pomerne nízka predovšetkým pokiaľ sa pozrieme na jej realizáciu, čo z veľmi oneskorenou reakciou EÚ na koróna vírus môže mať za následok revíziu plánov. Je otázne akú silu bude mať EÚ čokoľvek presadiť v zmenenom svete. Ešte začiatkom marca EÚ mala ako prioritu rodovú rovnosť vo vedúcich pozíciách, zelenú politiku a po tom, čo štáty začali jednať a zatvárať hranice prišla len výčitka zo strany predsedkyne EK na tento krok. To otvára otázku faktickej existencie EÚ, pretože pokiaľ bude pokračovať vo svojej politike ľudia stratia poslednú vieru v EÚ.
Možno sa v zelenej politike namiesto preklínania starých ľudí pôjdeme k nim po radu. Veď boli to práve ony kto obhospodaroval menšie polia, pestoval viac druhov plodín, vytváral podmienky pre život rôznych živočíchov a zadržiaval vodu v krajine. Nie sú toto všetky tie údajné moderné progresívne riešenia, ktoré nám prezentujú ekologickí proroci? Neobjavili Ameriku len hovoria o niečom, čo poznali ich prarodičia. Zabudlo sa na to a dnes sa tvária akoby niečo objavili.
Príliš bezstarostná spoločnosť dostala ranu
Dnešná doba prestala byť dobou veľkých príbehov. Dobou, kde bolo treba bojovať, aby homosexuáli neboli kameňovaní, ženy mohli študovať, černosi neboli na úrovni volov etc. Dnes človek nebojuje o kus jedla, vďaka ktorému prežije ďalší deň. Dnes človek ani poriadne nevie, ako sa to jedlo do obchodu vôbec dostane. Môže si kúpiť v každom väčšom supermarkete jedlo takmer z každého kútu sveta. Človek začal používať genetické úpravy rastlín uvažovalo sa aj o ľuďoch a vyzeralo to roky, že je pán všetkého tvorstva. Človek nadobúda presvedčenie, že môže meniť aj samotnú podstatu ľudstva a ignorovať evolučné či Bohom dané schopnosti určené na základe dispozícií, ktoré nemôžeme ovplyvniť.
Roky sa trápime nad vecami, ktoré vznikli len v hlavách pár ľudí. Sú to tie povestné kultúrne, etické a morálne témy, ktoré zbytočne roky delia spoločnosť. Tieto problémy dnes nikoho pri zmysloch netrápia. Koho trápia záchody pre tretie pohlavie, keď sa človek bojí ísť vôbec na záchod. Koho zaujíma možnosť voľby pohlavia, keď príroda si nevyberá? Muž je muž, a to, že sa prehlási za ženu ho pred prírodou neuchráni. V tomto svetle zrazu blednú všetky kultúrne, morálne a etické konflikty ako zbytočne umelo vyvolané. Koľko energie sme mohli venovať zmysluplnejším debatám, ako o tom či je politicky korektné hovoriť o matke a otcovi? Alebo je korektné oslovenie dámy a páni či ženský symbol na dámskych vložkách?
Roky sme znižovali počty hladujúcich ľudí vo svete. Naši predkovia si vážili každú dopestovanú plodinu a využívala ju výhradne na konzumáciu. Dnes sme, ale natoľko stratili zmysel pre realitu, že sme polia začali využívať pre pestovanie palív. Smutnou súčasťou bol aj nárast počtu hladujúcich v Afrike. Keď počuje môj starý otec, ako pestujeme plodiny, aby sme ich spaľovali v motore tak moju generáciu by najradšej niekam poslal. Zažil dobu, kde krajec chleba bol dar Boží. Dnes vyhadzujeme celé bochníky akoby nič! Ďalší problém, ktorý nastáva je, že každom ročnom období chceme čerstvé, paradajky, banány, mandarínky, uhorky a ďalšie rôzne veci. V decembri, januári, júni alebo júly. Zabudli sme, že sa ročné obdobia striedajú a v niektorých ročných obdobiach sú niektoré potraviny a v niektoré nie.
Mnoho ľudí útočilo na rodinu. Rodina bola prekonaná. Namiesto rodiny sme sa uchyľovali ku známym a kamarátom. Kam, ale dnes všetci utekáme? Ku kamarátom a známym alebo k rodine? Rodina sa ukazuje ako základný stavebný kameň spoločnosti, ktorým vždy aj bola.
Osobne ma naplňuje nádejou v tejto dobe jediná vec. A to, že v najbližších mesiacoch a hlavne rokoch šialenosti tejto doby skončia. Začneme sa zaoberať realitou a reálnymi problémami nad problémami, ktoré sa zrodili v niekoho hlave len, aby mal za, čo bojovať. Pre ľudstvo je to možno výstraha pre niekoho Bohom zo slaná pre niekoho prírodou našťastie pre ľudstvo zatiaľ len veľmi mierna. Pretože 3% úmrtnosť je pre nás strašná, ale nie je to tretinová úmrtnosť, ako pri morovej epidémii.
LVR
Pridať komentár