Dnes je aj najväčším eurohujerom jasné úplne zlyhanie EÚ v otázke rýchleho očkovania občanov únie vďaka nedostatočnému počtu vakcín. Vakcíny vykúpil Izrael, Británia či USA nehľadiacich na cenu a byrokratické obmedzenia. Toto zlyhanie, ale ukazuje na hlbší problém, ktorým trpí EÚ. A to je neschopnosť riešiť akúkoľvek krízu a práve o tom bude nasledujúce video.
V posledných týždňoch sa začalo diskutovať o schopnostiach Európskej byrokracie riešiť krízové situácie. Nedostatok vakcín spojený s pomalým procesom očkovania zhoršuje vyhliadky unijných štátov vrátiť sa k normálnemu ekonomického a spoločenskému životu. Napriek ostrým výpadom voči firmám produkujúcich vakcíny aj Spojenému Kráľovstvu skutočný problém spočíva v slonovinovej veži Brusel a úradníkoch žijúcich v nej.
Nie je to prvý krát, čo Európska byrokracia zlyháva. Už finančná kríza v roku 2008 a následná banková kríza ukázali nepružnosť unijných štruktúr pri náhlych zmenách. Nepružnosť sa nám potvrdila aj v roku 2015 ešte viditeľnejšie pri migračnej kríze. Odhalil sa tak naplno problém, o ktorom sa spoľahlivo vedelo už od konca 90-tych rokov. Európsky byrokratický aparát začal reprodukovať sám seba úplne izolovaný od svetu. Zvolenie Ursuli von der Leyen to len potvrdilo. Vyrastala v Bruseli ako súčasť rodiacej sa Európskej byrokracie, aby sa po rokoch opäť vrátila späť.
Vytvoril sa tak systém fungujúci podľa vlastných pravidiel. Pokiaľ bol svet v určitých hľadiskách stabilný (v podstate od 50-tych rokov) tak to nebol zásadný problém mohlo to byť ešte naopak aj výhodné. No uzavretý systém, ktorý je závislý od dodržiavania strnulých vlastných pravidiel nie je v krízových časoch použiteľný. Ak príde kríza nájsť riešenie často nedokáže, pretože nepozná fungovanie svetu okolo nich a sám systém by musel zmeniť pravidlá, podľa ktorých funguje.
To je aj dôvod prečo Európska únia do teraz nedokázala nájsť riešenie masovej ilegálnej migrácie či ekonomických problémov. Väčšinou dúfa, že problémy ľudovo povedané vyhnijú. Rovnako tak aj v pláne obnovy primárne háji zelenú ekonomiku. Pôžičku si v mene našich štátov síce zoberie, ale značná časť musí ísť do zelenej transformácie. V dobrých časoch to zvládnuť ide, ale v aktuálnej situácii je investícia do drahej zelenej ekonomiky mrhaním zdrojov. To, ale ľudia v európskom byrokratickom systéme nevidia. Nevidia rozvrat Európskych ekonomík, krach podnikov aj jednotlivcov, ale vidia len cieľ, ktorí si zadali. Krízu chápu, ako šancu na ich realizáciu no neuvedomujú si zmeny fungovania svetového systému. V globálnej konkurencii hlave voči komunistickej Číne, ale aj Indii či USA je využívanie veľmi obmedzených finančných zdrojov na cyklochodníky, gendrovú problematiku, aj zelenú transformáciu neuveriteľné mrhanie zabezpečujúce, že sa z Európy stane skanzen ako Slovenský Vlkolínec, či České Zubrnice.
Európska byrokracia žije v technokratickej predstave fungovania sveta takže sa opäť ukázala, ako je nepoužiteľná pri nákupe vakcín. Sú síce na papieroch napísané miliónové resp. miliardové dodávky vakcín za najnižšiu cenu no to v reálnom svete zmietaného závažnou krízou neznamená nič. Byrokratický aparát narieka nad tým, ako dodávatelia vakcín prednostne zásobili Spojené Kráľovstvo, Izrael a Spojené Štáty. Lenže tieto štáty začali podpisovať zmluvy medzi prvými a investovali do nákupu viac financií. Už škôlke deti vedia, že ten kto skôr príde a ponúkne vyššiu sumu získa to čo chce. Idealizmus jednotného ľudstva je funkčný na filmovom plátne či na stránkach kníh. To nenávidení Donald Trump, Benjamín Netanyahu aj Boris Johnson spoločne s niektorými arabskými krajinami pochopili a investovali násobne viac na vývoj a nákup vakcín než EÚ, ktorá ešte v priebehu prvej vlny pandémie mala zelenú politiku stále ako prioritu. Neschopnosť Európskej byrokracie si ukážme v porovnaní so Spojeným Kráľovstvom.
Kate Binghamová sa v Británii stala šéfkou vládneho tímu určeného na nákup vakcín. Nemala síce žiadne skúsenosti s vakcínami no na rozdiel od unijných byrokratov pozná fungovanie trhu a, ako zdatná kapitalistka zaistila u viacerých firiem maximálne množstvo vakcín. Británia sa radšej odmietla pripojiť k ponuke z Bruselu na spoločný nákup vakcín. Išla svojou cestou hoc sa vtedy predpovedalo, že ostrovné Kráľovstvo bude nakupovať za draho a v nedostatočnom počte, pretože nedokáže konkurovať centralizovanému nákupu vakcín najsilnejším ekonomickým celkom sveta. Skutočnosť je iná a Británia vďaka rýchlemu rozsiahlemu nákupu nehľadiaceho na cenu dokázala zaistiť dostatok vakcín. Nespoliehala sa však na nákup len niekoľkých vakcín, ktoré museli pred objednaným prejsť pomalým schvaľovacím procesom. Namiesto toho si u niekoľkých firiem ešte pred dokončeným vývoja vakcíny objednala miliónové počty dávok takže výpadok od jednej spoločnosti kompenzovala dodávkami od spoločnosti druhej pričom prebrala za prípadné vedľajšie účinky zodpovednosť. Aj, preto má v celkovom hľadisku Spojené Kráľovstvo na viac ako 60 miliónov obyvateľov rezervovaných skoro 400 miliónov dávok. Únia schvaľovala pomaly a zmluvy podpisovala celé mesiace po Británii. Takže síce Bruselskí úradníci majú plán a zmluvy, podľa ktorých máme mať v priebehu leta roku 2021 zaočkovaných 70% populácie, ale Británia bez plánu dosiahne toto číslo do konca tohto roku. A kedy to dosiahne únia, a teda aj my? No podľa všetkého až v polovici roku 2024. Takéto plány si pamätajú naši rodičia zo svojho detstva. V skutku ťažké je obhajovať úniu, keď žije vo svojom svete.
Korona kríza nám tak ukázala jednu zásadnú vec. Dnešná Európska únia pandémiu tak, ako iné krízy nezvláda. Európska byrokracia sa ukázala ako totálne neschopná no niektoré národné vlády napr. Slovenská a je treba podotknúť aj Česká nie sú na to o nič lepšie. Nie sú dostatočne pružné. Najlepšie to zvládli Ázijské krajiny, a to vrátane demokratických akými sú Tchaj-wan či Južná Kórea, čo je možné spájať s ich mentalitou. Dobre to zvládajú aj anglosaské štáty z nenávidenými vedúcimi osobnosťami ako Trumpova Amerika či Johnosove Spojené Kráľovstvo. Síce prvú vlnu nezvládli no rýchlo sa dokázali prispôsobiť. Dobre to zvláda aj Izraelská spoločnosť, ktorá je, ale silne militarizovaná a na krízové situácie dobre pripravená. A tak sa budú môcť svetu otvárať skôr, aby znovu naštartovali ekonomiku zatiaľ, čo Európa bude svetu uzavretá a ekonomicky ruinovaná nekonečnými lockdownami.
V konečnom dôsledku Británia, Izrael, USA či Ázijské štáty nedbali na byrokratický proces, či cenu nákupu (Izrael podľa rôznych informácií nakupuje vakcíny za 2 krát vyššiu cenu ako EÚ) no budú aj tak ekonomicky profitovať, pretože budú môcť otvoriť ekonomiku skôr. EÚ síce má všetko byrokraticky spracované vrátane nákupu najlacnejších vakcín no ekonomické straty spôsobené pomalým očkovaním budú násobne vyššie než to, čo sa ušetrí na ich nákupe.
Navyše môžeme pozorovať podivné konanie únie spoločne s Nemeckom a Francúzskom pri vakcíne AstraZeneca. Podľa štúdií vykazuje jednu z najlepších účinnosti proti klasickému Čínskemu vírusu no v rámci EÚ sa voči nej vedie odpor. Vzhľadom na to, že je to Britská vakcína a EÚ sa snažila skomplikovať vystúpenie, ako to len išlo hneď sa nám tu otvára politická otázka. Je síce pravda, že proti hlavne Africkej mutácii má problém to, ale nie je jediná navyše sa pracuje na novej variante účinnej aj voči mutáciám. Otázka Nemecka a Francúzska je veľmi špecifická. Francúzsko sa snažilo presadiť svoju stále nevyvinutú vakcínu Safoni po tom, čo sa dozvedelo o schválení AstryZeneca a Nemecko svoju Pfizer/BioNTech z Curevac. Safoni najskôr bude mať k dispozíciu vakcínu koncom roku 2021 ak vôbec a Curevac je stále len v testovacej fáze. Nemala, ale EÚ brániť presadzovaniu partikulárnych záujmov štátov v prospech občanov?
Európska únia a jej byrokratický aparát, ako ukazujú krízy posledných rokov ich nie je schopná efektívne riešiť. Na nákup vakcín nepotrebovala žiadne špeciálne kompetencie. Chcelo sa po nej, aby zakúpila dostatok vakcín pre občanov EÚ. To nebola schopná a jednotlivé štáty únie napr. Maďarsko, Rakúsko či Dánsko začínajú jednať na vlastnú päsť. Európska jednota sa pomaly, ale jednoznačne rozpadá a štátny egoizmus to nespôsobil. Členské štáty pozorovali konanie byrokratického aparátu počas finančnej, bankovej, migračnej a teraz covidovej krízy a vidia, že často krát nielenže nedokáže riešiť problémy, ale svojím konaním ich ešte zhoršuje, a tak sa prispôsobili. Aj najväčší eurohujeri si začínajú uvedomovať že jediná vec, ktorá bude úniu zjednocovať sú spoločné dlhy nie vízia jednotnej ekonomicky prosperujúcej Európy. Preto by Slovensko a Česko, ako malé štáty mali začať premýšľať nad budúcnosťou, lebo ak budú pokračovať v aktuálnom vegetačnom štádiu stanú sa obeťou dejín tak, ako to u nás bohužiaľ býva už zvykom.
Pridať komentár