O zavedení plošného povinného očkovania sa začína hovoriť stále častejšie. V Rakúsku sa už k nemu politici odhodlali. V ostatných nie len Európskych krajinách sa pristupuje k snahe naočkovať, čo najväčší počet obyvateľstva formou tzv. znevýhodnenia neočkovaných, teda diskrimináciou ľudí, ktorí sa odmietajú očkovať proti čínskemu koronavírusu. Pokiaľ je jedinou možnosťou, ako zabrániť lockdownom a šíreniu choroby očkovanie, vďaka ktorému je možné dať za ňou povestnú bodku/tečku tak prečo sa politici boja zaviesť plošné povinné očkovanie keď to právne systémy teoreticky umožňujú?Prečo radšej pristupujú k deleniu spoločnosti vyvolávaním nenávisti medzi jej časťami a riskujú ďalšie vlny pandémie ak by sa im dalo zabrániť naočkovaním všetkých ľudí, ktorí môžu vakcínu vzhľadom na vek a zdravotný stav dostať? Na túto otázku asi nikto nedokáže podať uspokojivú odpoveď no predstavím Vám môj dôvod prečo sa boja zavedenia plošného povinného očkovania a dôvody prečo môže byť jeho obhájenie problematické.
Situácia v štátoch z vysokou preočkovanosťou
Očkuje sa skoro rok a niektoré krajiny a závislé územia už majú vysokú mieru preočkovanosti (Holandsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Gibraltár, Singapur, Seychely etc.). V týchto krajinách je naočkovaných 70 až 90 percent populácie, čo znamená, že každý kto už vakcínu mohol dostať ju už dostal. Do celkového počtu sa totižto počítajú aj deti vo veku 0 až 14 rokov tvoriace napríklad v EÚ stabilne asi 15 percent populácie, ktoré pochopiteľne znižujú štatistiky. Do 5 rokov sa očkuje len málokde od 5 do 12 rokov sa očkovanie pomaly rozbieha a medzi 12 až 16 rokom začalo len nedávno. Navyše aj časť dospelej populácie kvôli zdravotným rizikám nemôže podstúpiť vakcináciu, čo napríklad hovorí, aj Vladimír Krčméry. Pokiaľ by sme teda vynechali deti (našiel som len štatistiku v ktorej už sa k dospelej populácii zaradzujú deti od 15 rokov) tak sa nám maximálna miera preočkovanosti zníži na 85 percent pričom ak by v štatistikách boli zahrnuté aj 15 a 16 ročné deti spoločne s ľuďmi, ktorí zo zdravotného hľadiska nemôžu podstúpiť očkovanie bude maximálna miera preočkovanosti smerovať k 80 percentám. Možno aj trochu pod.
Tieto krajiny tak majú stav podobný situácii po zavedení plošného povinného očkovania a už mali dosiahnuť kolektívnu imunitu (pred necelým rokom sa hovorilo o potrebe zaočkovať 60 až 70 percent populácie, Krčméry hovoril o 66 percentách a na Ministerstva zdravotnictví ČR o 65 až 70 percentách). Opatrenia sa tak už mali stávať minulosťou a rovnako tak aj veľké počty nakazených a hospitalizovaných. V praxi sa však ukazuje, že tomu tak nie je. Počty nakazených stúpajú vo všetkých Európskych štátoch bez ohľadu na mieru preočkovanosti populácie. Zavádzajú sa tak opäť rôzne obmedzenia. Nedáva to žiadnu logiku (z tohto pohľadu) pokiaľ minulý rok nebolo dostupné žiadne očkovanie a dnes sú čísla nakazených najvyššie od príchodu čínskeho koronavírusu.
Politický strach z celoplošného povinného očkovania
Po týchto faktoch si tak znovu položme nasledujúcu otázku. Pokiaľ skutočne zaočkovanie celej populácie zamedzí šíreniu čínskeho koronavírusu a krajiny sa tak vyhnú novým lockdownom a opatreniam prečo politici nevyužijú právny rámec umožňujúci plošné povinné očkovanie?
Odpoveďou je podľa mňa hlavne strach. V Rakúsku sa pustili do riskantnej politickej hry. Pokiaľ po zavedení plošného povinného očkovania nebudú klesať počty nakazených prípadne budú znova v nasledujúcej jeseni lámať rekordy a vláda sa rozhodne zaviesť opäť protiepidemiologické opatrenia s možnosťou lockdownu, ako to zdôvodní? Ale hlavne ako to prijmú ľudia? Už dnes sú v krajine masívne demonštrácie a pokiaľ sa o Rakúsko zaujímate zistíte o akú neobvyklú situáciu sa jedná. Masívne protesty nie sú bežnou súčasťou politického života tohto Alpského štátu. Koniec koncov už dnes vidíme čo sa deje v krajinách sprísňujúcich opatrenia majúcich vysokú mieru preočkovanosti obyvateľstva, vďaka ktorej už niečo podobné nemalo nastať, ako im sľúbili politici. Nechcem predpovedať čierne scenáre ale pokiaľ po plošnom povinnom očkovaní vyhlásia lockdown alebo protiepidemiologické opatrenia na jeseň roku 2022 (koronavírus sa správa pomerne sezónne) spoločne s ďalšími povinnými dávkami vakcín môže sa stať že politici z vládnych budov zdravý nevyjdú.
Pre politickú reprezentáciu je tak lepšie pokiaľ je očkovanie „dobrovoľné“ aspoň pre časť populácie pretože má vždy obetného baránka na ktorého je možné zvaliť vinu za zlú situáciu. Kto ale bude vinníkom zlej situácie ak všetci budú očkovaní? Alebo sa hra na „dobrovoľné“ očkovanie posunie do nového levelu kedy povinnou budú len dve dávky a ďalšie budú „dobrovoľné“ asi tak, ako je dnes „dobrovoľné“ očkovanie dvoma dávkami? Stanú sa vinníkmi očkovaní odmietajúci tretiu potenciálne ďalšie dávky? Pokiaľ skutočne efekt očkovania nie je tak silný, aby dve prípadne tri dávky poskytli dlhodobú ochranu proti koronavírusu a bude sa vyžadovať pravidelné preočkovanie v horizonte 6 až 12 mesiacov tak vyvstáva problém odôvodniť zavedenie plošného povinného očkovania.
Celoplošné povinné očkovanie musí byť dostatočne zdôvodnené
Napriek zdaniu ktoré vytvoril mediálny svet je jeho zavedenie zložitejšie než sa zdá. Ministerstvo zdravotníctva podporené vládou prípadne parlament nemôžu zaviesť plošné povinné očkovanie bez poskytnutia dostatočného zdôvodnenia, pretože sa jedná o významný zásah do telesnej integrity človeka.
Preto sa v tejto otázke pohybujeme na tenkom ľade. Hlavným dôvodom pre jeho zavedenie je získanie kolektívnej imunity. Tá je definovaná podľa Európskeho informačného portálu o očkovaní nasledovne: „Ak je v spoločenstve dostatočný počet jednotlivcov, ktorí sú imúnni proti nákazlivej chorobe, nie je pravdepodobné, že by sa choroba preniesla z jedného človeka na druhého… Znamená to, že jednotlivci, ktorí nemôžu byť očkovaní buď, preto, že sú príliš mladí alebo alergickí na niektorú zložku vakcíny, sú chránení vďaka zaočkovanosti ostatných, pretože choroby sa nemôžu jednoducho rozširovať“. Na to aby sme boli schopní dosiahnuť tento cieľ potrebujeme na jednej strane poznať koľko percent populácie potrebuje štát zaočkovať, aby sa choroba v populácii nešírila. Na druhej strane musíme vedieť nakoľko sú vakcíny účinne v ochrane jedinca, na aký dlhý časový úsek je táto ochrana poskytnutá a ktoré skupiny sa nemôžu z medicínskeho hľadiska očkovať. Dôležitým ukazovateľom je aj miera úmrtnosti na chorobu proti ktorej sa má zaviesť plošné povinné očkovanie. Čím je vyššia tým je potreba zavedenia plošnej očkovacej povinnosti dôležitejšia.
Kolektívna imunita
Pravdepodobne začínate tušiť v čom môže byť problém pri zavádzaní plošného povinného očkovania proti čínskemu koronavírusu. Pokiaľ je hlavným dôvodom pre zavedenie plošného povinného očkovania dosiahnutie kolektívnej imunity, ktorú nie je podľa všetkého možné dosiahnuť pri súčasných vakcínach tak je legitimita zavedenia plošného povinného očkovania vážne spochybnená. Dôvodom prečo ju nebude možné dosiahnuť je samotný účel vakcín. Ako upozorňuje napríklad Česká společnost pro lékařskou mikrobiologii tak vakcíny neboli vyvinuté aby zabránili prenosu koronavírusu, ale ochránili človeka pred ťažkým priebehom prípadne smrťou. Vakcíny tak chránia jedinca samotného nie jeho okolie. Pokiaľ teda účel vakcín je individuálna ochrana celá zodpovednosť za zdravie stojí na každom človeku.
Nie je tu teda možné používať napríklad príklad plošného povinného očkovania proti osýpkam/spalničkám kde panuje zhoda s potrebou zaočkovať 90 až 95 percent. Pokiaľ klesne toto číslo tak sa môžu začať šíriť v populácii pričom nechceným a smutným laboratórnym príkladom nám môže byť pacifický ostrov Samoa kde vďaka skutočným antivaxerom klesla preočkovanosť a umierali na osýpky/spalničky vo veľkom predovšetkým deti. Ak teda vakcíny boli vyvinuté, aby chránili jedinca pre ťažkým priebehom, ale nie šírením koronavírusu prečo sa ma zavádzať plošné povinné očkovanie?
Prirodzená imunita
S nim nám však prichádza aj problém prirodzenej imunity. Pri plošnom povinnom očkovaní musia ľudia podstúpiť individuálne vyšetrenia nie len na možnú alergiu na určitú zložku vakcíny alebo nemožnosť sa zaočkovať zo zdravotných dôvodov, ale aj získať možnú výnimku z plošného povinného očkovania kvôli dostatočnej prirodzenej imunite. S jej uznávaným sa však vedú veľké spory. Stále sa nenašla široká zhoda na tom kedy je možné označiť prirodzenú imunitu za dostatočnú.
Účinnosť vakcín
Ďalší otáznik visí nad účinnosťou vakcín. V otázke nešírenia koronavírusu je odpoveď jasná, pretože nezamedzujú jeho šíreniu keďže neboli na to vyvíjané. Naočkovaním populácie sa tak nezamedzí šíreniu choroby. V otázke ochrany jedinca sa ukazujú vakcíny ako úspešné. Nie je síce tak, ako sa predpokladalo, ale aj tak poskytujú spoľahlivú ochranu pre ťažkým priebehom choroby, lenže na rozdiel od pôvodných predpokladov len pomerne krátku dobu. Pri dvojdávkových je to niekoľko mesiacov a pri jednodávkovej Janssen sú to len dva mesiace. Nikto dnes nie je schopný povedať pri vakcínach proti COVID-19 koľko dávok vakcín v akom časovom horizonte poskytne spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom choroby. Postačia tri alebo štyri dávky prípadne bude potrebné očkovať pravidelne každých pár mesiacov?
Legitimita celoplošného očkovania je sporná
Vo svetle týchto faktov je legitimita plošného povinného očkovania vážne narušená. Isteže niekto môže namietnuť ako je napríklad povinné plošné očkovanie proti tetanu s potrebou preočkovávať každých 10 až 15 rokov založené tiež len na ochrane jedinca, pretože sa nedá dosiahnuť kolektívna imunita. Takže pokiaľ očkovanie proti čínskemu koronavírusu chráni len jedinca ale nie jeho okolie sme vlastne v podobnej situácii. Pokiaľ necháme bokom spornosť plošného povinného očkovania proti niečomu čím sa človek ohrozí len sám na živote nie jeho okolie vyvstáva tu práve spomínaná otázka účinnosti vakcín. Pri vakcínach proti tetanu poznáme spoľahlivo koľko dávok a v akom časovom horizonte ich rôzne segmenty spoločnosti potrebujú. Napríklad seniori a ľudia s oslabenou imunitou sa musia preočkovať každých desať rokov namiesto pätnástich. Zároveň sa pozná ako často sa vyskytujú vedľajšie účinky.
Pri vakcínach proti COVIDu-19 nám však tieto veci stále nie sú známe napriek zdaniu, ktoré vytvoril mediálny svet. Ignorovanie týchto problémov pri zavádzaní celoplošného očkovania by bolo možné chápať pokiaľ by spôsoboval masívnu úmrtnosť, ako to bývalo v prípade moru alebo pravých kiahní /pravých neštovicích. Lenže jej miera nie je tak vysoká pričom sa významne dotýka len niektorých segmentov spoločnosti. Preto som v celom texte dôrazne písal o celoplošnom povinnom očkovaní.
Legitimita povinného očkovania niektorých segmentov spoločnosti
Povinné očkovanie niektorých segmentov spoločnosti teda rizikových skupín akými sú napríklad seniori alebo ľudí pracujúcich v istých profesiách predovšetkým v zdravotníctve je možné teoreticky dostatočne zdôvodniť. Ako ukazujú napríklad dáta o počte úmrtí v rôznych vekových kategóriách z Českej republiky (Slovenské som nenašiel) tak väčšina úmrtí sa vyskytuje u ľudí v dôchodkovom veku s prevahou mužov pričom nárast počtu úmrtí začína už po päťdesiatke. Mladí ľudia hlavne ženy podliehali covidu len veľmi málo.
Počty úmrtí podľa veku a pohlavia
Isteže stále je možné použiť argument osobnej zodpovednosti pred nariadením štátu pri takto koncipovanej vakcíne, lenže v istý moment môže zasiahnuť do práva ostatných jedincov. Dôvodom je kapacita nemocníc ktorá pokiaľ sa v určitý moment naplní nebude možné naďalej poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť čím sa ostatní ľudia ohrozia na zdraví. Keďže na dátach je možné vidieť ako významne zapĺňajú kapacity nemocníc práve ľudia z rizikových skupín presnejšie starší ľudia keďže pri ostatných rizikových skupinách štatistiky nie sú alebo som ich nenašiel je teoreticky akceptovateľné zaviesť povinné očkovanie v týchto skupinách. Veľkou otázkou ale stále ostáva naša nevedomosť o počte potrebných dávok. Pokiaľ pozorne sledujete čísla z Českej republiky (Slovenské som nenašiel) tak môžete sa pýtať či očkovanie dáva zmysel, keď plne očkovaní seniori končia v nemocniciach viac než neočkovaní. Problémom nie sú ani tak samotné vakcíny ako naša vedomosť o ich dlhodobej účinnosti. Pretože ľudia vo vyššom veku boli očkovaní na jar roku 2021, ako prví tak vo svetle zistení napríklad z Izraela alebo Švédska už skoro všetci stratili pred koronavírusom väčšinu zo svojej ochrany. Pokiaľ by sa prioritne poskytla tretia dávka seniorom a nie nerizikovým skupinám mohli čísla vyzerať odlišne, ako ukazujú príklady z iných krajín.
Očkovanie detí
Pri otázke celoplošného povinného očkovania sa nám nutne otvára jedna z najkontroverznejších otázok, ktorou je očkovanie detí (predovšetkým pod 12 rokov). Pri dosahovaní kolektívnej imunity býva potrebné očkovať už deti. Pokiaľ sa napríklad rozprávame o potrebe zaočkovať 90 percent populácie je nevyhnuté s nimi počítať. Tie však ale až na výnimočné prípady nepostihuje ťažký priebeh čínskeho koronavírusu, čo nás vedie k otázke dôvodu ich očkovania. Pokiaľ sa využíva argument zodpovednosti k starým rodičom pretože hoc deti prekonajú koronavírus ľahko môžu ale nakaziť svojich starých rodičov, pri ktorých je možné skôr očakávať ťažký priebeh ochorenia vzhľadom na účel vakcín tak, ako podotýka zakladateľ českej imunológie Jaroslav Svoboda je jeho použitie diskutabilné. Pretože pokiaľ očkovaní môžu prenášať koronavírus a nakaziť tak starých rodičov pričom deti nie sú rizikovou skupinou (samozrejme až na výnimky) a súčasne im očkovanie pravdepodobne nevybuduje celoživotnú imunitu pričom im hrozí vyššie riziko vedľajších účinkov neprináša im vakcinácia žiadne benefity. Vzhľadom na našu neznalosť vplyvu vakcín na vyvíjajúcu sa organizmus a imunitný systém môže byť ich očkovanie veľkým hazardom. Nestojí totižto na rovnakej úrovni ako očkovanie hexavakcínou, MMR vakcínou a ďalšími povinnými alebo odporúčanými vakcínami pre deti. Pre niektorých ľudí doplním že, keď by som mali deti tak tieto očkovanie budem podporovať.
Vedľajšie účinky
Ešte by sme sa mali pozrieť na otázku vedľajších účinkov vakcín ktorá je na jednej strane prehnane zdôrazňovaná na druhej strane príliš bagatelizovaná. Každý liek alebo vakcína má vedľajšie účinky. Napríklad v príbalovom letáku od Ibalginu 400mg sa u 1 z 10 000 pacientov môže objaviť zápal ľadvín, porucha funkcii ľadvín alebo nespavosť a depresie. Zároveň by liek mali užívať až po konzultácii s lekárom ak trpia napríklad ťažšou poruchou pečene/jater a ľadvín. Z tohto pohľadu sa nemôžeme spoliehať na vakcínu, ktorá nikdy nebude mať žiadne vedľajšie účinky. Prílišné zdôrazňovanie vedľajších účinkov teda nedáva zmysel no situáciu, predsa len nie je rovnaká.
Ľudia bagatelizujúci vedľajšie účinky zabúdajú na pár vecí. My stále nielenže nevieme aké vedľajšie účinky ktorá vakcína spôsobuje, ale ani, ako sú pravdepodobné. Pokiaľ by niekto namietol že to vieme resp. pri ich uvedení sa to vedelo tak prečo AstraZeneca premenovaná na Vaxzevria, Janssen známejší ako Johnson & Johnson, Moderna, ale aj Pfizer hlásia v rôznej miere vážne vedľajšie účinky? Prečo sa napríklad AstraZeneca a Moderna v niektorých krajinách prestali preventívne používať? Dôvodom je stále len zber údajov pretože napríklad Janssen bude mať dokončenú klinickú štúdiu 02.01.2023, AstraZeneca 14.02.2023, Moderna 27.10.2022 a Pfizer 02.05.2023.
Pravdepodobnosť s akou je možné dostať vážne vedľajšie účinky je veľmi dôležitá. Napríklad ak má niekto pravdepodobnosť 1 ku 100 že dostane závažný priebeh covidu a 1 ku 200 vážny vedľajší účinok po vakcíne je pre neho veľmi výhodnou. Ak ale prvá pravdepodobnosť ostane zachovaná, ale druhá zmení hodnotu na 1 ku 50 už výhody vakcíny neprevyšujú nad rizikami. Keďže COVID-19 je nebezpečný pre starších ľudí, ako ukazuje štatistika úmrtí z ČR a niektorým špecifickým skupinám (napríklad diabetici) hrá u nich zmienená pravdepodobnosť odlišnú úlohu než pri nerizikových a mladších skupinách. Ak napríklad Moderna spôsobuje u ľudí do tridsať rokov vyššiu pravdepodobnosť vedľajších účinkov tak prínosy vakcíny predovšetkým pri jej viacnásobnej aplikácii môžu byť menšie než jej riziká.
Záver
Ignorovanie zmienených informácií v slobodnom demokratickom štáte by bolo nie len pochopiteľne ale aj žiadúce ak by dosahovala choroba smrtnosť pravých kiahní/ pravých neštovic, ktoré dokázali vyľudniť celé lokality. Koronavírus z Číny však takýmto vražedným strojom nie je. Pokiaľ by sa ale chcelo predsa len zaviesť plošné povinné očkovanie je potrebné poznať, ktorá vakcína je vhodná pre aký segment spoločnosti na základe veku a pohlavia a koľko dávok vakcín bude potrebné aplikovať aby na základe zmienenej pravdepodobnosti nemala vakcinácia viac negatív než pozitív pre niektoré skupiny v spoločnosti.
Samozrejme dalo by sa to akceptovať pokiaľ by bolo povinné očkovanie odôvodnené získaním kolektívnej imunity. Pretože, aj keď riziká spojené z očkovaným môžu prevážiť zisk u jednej skupiny obyvateľstva v záujmu nadobudnutia kolektívnej imunity je v rámci slobodného a demokratického štátu možné ho zaviesť. Napríklad vakcíny proti pravým kiahňam/ pravým neštovicím prinášali pre mnoho očkovaných závažné komplikácie, ale bolo to vyvážené ich definitívnou porážkou. Pokiaľ ale kolektívna imunita resp. vyhubenie choroby z rovnice vypadá začína plošné povinné očkovanie strácať legitimitu aj logiku. Samo osobe nie je proti princípom slobodného, demokratického a právneho štátu rešpektujúce základné ľudské práva pokiaľ je jeho cieľom získať kolektívnu imunitu alebo riešiť vysoko infekčnú chorobu spôsobujúcu masívnu úmrtnosť. Takou, ale koronavírus z Číny zatiaľ nie je.
Zdroje:
ourworldindata.org
Pridať komentár