Štúdie hovoria jasne – ceny pôjdu hore
Pred pár dňami sa v Európskom Parlamente – EP schvaľovala nová poľnohospodárska stratégia slovensky nazývaná ako z Farmy na vidličku. Po jej zavedení do praxe by ceny všetkých potravín narástli o niekoľko percent pričom, ako upozorňujú poľnohospodári nie je tam započítaní napríklad rast cien pohonných hmôt spotrebovaných pri výrobe a distribúcii. Podľa Univerzity a výskumného centra v holandskom Wageningenu pôjdu po schválení stratégie ceny u hovädzieho mäsa hore takmer o 60 percent, u bravčového mäsa takmer o 48 percent, u mlieka 36 percent. Napriek tomu že je primárnym cieľom EÚ z občanov spraviť povinne nepovinne vegánov, teda, aby nekonzumovali živočíšnu stravu pôjdu ceny potravín hore aj pri rastlinnej stravy pri obilninách o 12 percent a olejninách o 18 percent.
Štúdie sa vypracovali aj v Spojených Štátoch, Nemecku a Spoločnom výskumnom stredisku eurokomisie. Napríklad podľa americkej štúdie by pri realizácii plánu narástli ceny až o 17 percent a poklesla by poľnohospodárska produkcia v EÚ o celých 10 percent ( Holandska štúdia zmieňuje rozpätie 10% až 30% v závislosti na type plodiny). Európa by sa tak stala pravdepodobne závislou na importe. Štúdia Spoločného výskumného strediska eurokomisie zmieňuje presun časti produkcie do menej vyspelých krajín napríklad Brazílie. Viedlo by to k väčšiemu odlesňovaniu a presunu produkcii emisií len do mimoeurópskych štátov. Teda emisie by poklesli len v Európe a nie celosvetovo. Akoby fiasko z biopalivami nestačilo.
Stratégia tak ide vlastne proti jednej zo základných myšlienok stojacích pri zrode Európskych spoločenstiev. Zabezpečiť dostatok cenovo prijateľných potravín pre obyvateľov starého kontinentu vypestovaných na jeho pôde.
Rozpory v štúdii
Stratégia je navyše plná rozporov, pretože na jednej strane chce znižovať počty dobytka keďže produkuje metán no súčasne chce obmedzovať používanie umelých hnojív v poľnohospodárstve čo je logický rozpor. Bez extrementov používajúcich sa na hnojenie pôdy bude potrebné zvyšovať spotrebu umelých hnojív, ktorých cena v posledných týždňoch raketovo rastie vďaka unijnému rozvratu energetického trhu inak pôda nebude mať dostatok živín a postupne prestane byť úrodná. Napríklad podľa profesora Miloslava Šimeka by sa len lepšou starostlivosťou o skládky hnojív znížila produkcia metánu o jednu tretinu. Ďalšie zníženie by prinieslo skvalitnenie krmiva. Bohužiaľ logika euroúradníkov funguje asi nasledovne – znížia sa počty hospodárskych zvierat o xy kusov čím sa zníži produkcia metánu o hodnotu xy, ale už sa nezapočíta aj zníženie produkcie prírodného hnojiva potrebného pre pestovanie rastlinnej stravy, ktoré niekde bude potrebné získať.
Premýšľal niekto
Iste nikoho neprekvapí po týchto slovách, ako predstavitelia únie vo svojom ideologickom videní sveta vôbec nepremýšľali nad tým či si budú môcť ľudia potraviny po takomto náraste cien dovoliť nehovoriac o tom, či o ne vôbec budú mať záujem, ako upozorňuje Ing.Martin Pýcha predseda Zemědělského svazu ČR. Zjavne ľudia premýšľajúci ako slovenský europoslanec Hojsík neuvažovali nad schopnosťou ľudí ekonomicky zvládnuť radikálne zdraženie každého aspektu života od potravín, cez dopravu a bývanie až po elektrickú energiu a teplo. Obzvlášť pikantné je v jeho prípade nariekanie nad konzervatívcami navracajúcich nás do stredoveku pričom sa všetci vďaka ekologickým zaslepencom musíme veľmi silno modliť za miernu zimu, dostatok vetru, slnka a dažďu, aby sme mali teplo a elektriku ako v stredoveku.
Ak by niekto chcel namietnuť, že som príliš osobný tak EK odmietla brať do úvahy dopadové štúdie aj varovné hlasy farmárov pričom mala výsledky štúdie zo Spoločného výskumného strediska eurokomisie na stole podľa informácií portálu EURACTIV už na začiatku tohto roku (2021), ale kvôli citlivému obsahu sa ich rozhodla zverejnil v auguste takže očakávam od Hojsíka a ďalších obhajcov demokracie protesty, pretože toto nie je konanie demokratické. Skrátením času kedy sú verejnosti známe výsledky dopadovej štúdie výrazne znemožňujú utvoriť konštruktívnu opozíciu. Nehovoriac o tom, ako prijímať takto zásadné opatrenia v dobách kovidových je taktiež pochybným konaním vzhľadom na obmedzovanie pohybu v Európe. To prakticky znemožňuje efektívne protestovať proti stratégií a oboznamovať ľudí s jej dopadmi. Mediálny svet v oboznamovaní verejnosti nie je príliš nápomocní a skôr sa snaží taktne mlčať.
Hlasovanie europoslancov
Zaujímavé je sa pozrieť na hlasovanie europoslancov a postoj ich strán na domácej scéne k zeleným návrhom. Hojsíkovo Progresívne Slovensko totižto bohužiaľ nie je jediné, ktoré hlasovalo za novú poľnohospodársku stratégiu EÚ. Hlasovali zaň aj europoslanci zo strany SPOLU, KDH a čuduj sa svetu SMERu-SD. Vskutku je to práve ten SMER-SD, ktorého predseda Róbert Fico s komunistom Blahom kritizujú dnešnú vládu SR za jej nedostatočný boj so zdražovaním spôsobený z časti zelenou politikou EÚ. Ich europoslanci ale podporili ďalšie zdražovanie potravín na, čo doplatia primárne nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré, ako sociálna demokracia by mali, predsa chrániť.
Proti hlasovali len traja europoslanci a jeden sa zdržal. Proti bol Eugen Jurzyca zo Sulíkovej SaS, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský pôvodne obaja za Kotlebovu ĽSNS dnes za Republiku resp. Slovenského patriota. Zdržal sa Peter Polák z Matovičovho Oľana. Je zaujímavé ako žiadna vládna strana nehlasovala za stratégiu (Sme Rodina nemá zastúpenie ani dnes už prakticky neexistujúca Za Ľudí, Lucia Ďuriš Nicholsonová opustila SaS). V Českej republike to bude mať pravdepodobný budúci premiér zložitejšie, pretože jeho strana teda ODS, ako jediná z novej pravdepodobnej vládnej päťky hlasovala proti spoločne z SPD a ANO. Mimochodom ČSSD, teda sociálna demokracia aj KSČM, teda komunisti hlasovali za novú poľnohospodársku stratégiu. V každých voľbách je na to potrebné myslieť. Škoda, že sa o tom príliš nehovorí, pretože Ficovi voliči asi nemajú príliš veľa informácií o hlasovaní jeho europoslancov. Smutné je ako v europarlamente za Slovensko len SaS v Česku ODS jednajú ohľadom rôznych klimatických stratégií, plánov alebo smerníc racionálne, sociálne, nepopulisticky, rešpektujúc slobodu občanov a demokratické princípy vlády. Paradoxne na nás môže pôsobiť, ako obe zmienené strany sú pravicové no konajú viac sociálne, ako strany ľavicové ktoré nadšene podporujú všetky zelené extrémy vrhajúce ľudí a Európu do zelenej chudoby.
Žiadne štúdie dopadov zelenej politiky
Okrem stratégie z farmy na vidličku má EÚ širšie spektrum zelených politík kam spadá aj Stratégia pre biodiverzitu, Akčný plán pre obehové hospodárstvo, Stratégia EU pre methan, Akčný plán pre nulové znečistenie, Fit for 55 alebo Smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie. Pokiaľ by ste očakávali dopadové štúdie pri realizácii nie len každej stratégií, akčného plánu, smernice samostatne, ale aj pri spoločnom napĺňaní tak Vás sklamem. Nič také nie je vypracované pričom to výslovne zástupca EK Tassos Haniotis odmietol takže sa prijímajú veci bez toho, aby sme vôbec tušili aké to bude mať dopady na spoločnosť, ekonomiku, medzinárodné postavenie etc. To je číre šialenstvo ľudí zaslepených ideológiou a ich dopady vidíme práve teraz kedy sa vďaka nepremyslenej energetickej politike rozvrátil energetický trh. Málo fúkalo, málo pršalo odstavuje sa jadro v Nemecku, spolieha sa na Putinovu dobrosrdečnosť a ceny nie je možné skrotiť v raste. Ak by niekto namietal ako zbytočne preháňam, pretože to nie je právne záväzné tak, ako píše E15 jedná sa o „ideový rámec“ pričom ja dodávam, že v minulosti sa podobne vyvinuli rôzne európske politiky.
Zdroje:
Pridať komentár