V posledných mesiacoch sa dostala do popredia téma ohľadom prijímania migrantov na základe pohlavia. Podľa aktivistov progresívnej ľavici máme prijímať v rámci našich humanistických zásad primárne ženy ktoré vo svojich domácich štátoch trpia násilie. Od barbarských ženských obriezok po výchovnú bitku. To síce môže znieť ako skutočne humanistické správanie, ale v praxi je to silne pokrytecké a falošné správanie zo strany progresívnej ľavici. Aby sme odhalili pokrytecké a falošné správanie potrebujeme si položiť pár otázok.
Ako prvú si musíme položiť otázku. Kto bude v realite skutočne prijatí v azylovom konaní. Pojednáva sa o prijímanie výhradne žien alebo aj jej príbuzných v rámci scelovania rodín. Pretože ak sa jedná o druhú možnosť otvára sa tu otázka zneužívania tohto prostriedku. Všetko čo je možné zneužiť sa zneužije čo môžeme vidieť aj dnes. V praxi sa tak môže obchádzať klasický azylový proces ako ho poznáme. Žena uvedie že je týraná čo môže aj nemusí byť pravda. Na tomto základe jej bude udelený azyl pričom požiada o scelenie rodiny. V praxi to môže byť niekoľko ďalších ľudí ktoré vôbec nemusia byť ženy.
Asi najdôležitejšou otázkou je však počet žien eventuálne aj jej príbuzných. Európa nedokáže prijať všetky ženy ktoré o to požiadajú. Nie je nafukovacia. Napríklad Veľká Británia či Belgicko sú už dnes preľudnené. Európa nemôže donekonečna prijímať nových žiadateľov o azyl aj keď to znie nehumánne. Hoc by sme teraz prijali všetky ženy ktoré sú vo svojich krajinách týrané a zvládli by sme to ako Európa vystáva tu problém ktorý nie je možné vďaka progresívnej ľavici a jej pohľade na svet vyriešiť.
Na to aby sa problém mohol začať riešiť si musíme jasne definovať príčinu. Tá spočíva v prístupu k ženám v štátoch odkiaľ ženy utekajú. Aby sme zamedzili ich týraniu musíme zmeniť pohľad na ženy. No a práve tu je najzávažnejší problém, s ktorým sa progresívna ľavica nedokáže vysporiadať. Podľa progresívnej ľavice sú si všetky kultúry absolútne rovné.
Už asi tušíte v čom bude problém. Pokiaľ tvrdíme že kultúry či skôr civilizácie ako ich definuje Huntington sú si absolútne rovné tak náš pohľad na ženy ako politicky rovnocenné mužovi môžu pracovať, vzdelávať sa a rozhodovať o svojom živote samé za seba tak je to len západný pohľad. Pokiaľ aplikujeme absolútnu rovnosť tak náš pohľad je rovnako hodnotní ako dominantní pohľad v Islamskom svete kde koza či ťava má vyššiu cenu ako žena a v Afganistane je normálne aby muž zmláti ženu na verejnosti za to že lekárovi povedala svoje meno na ktoré jej vystavil lieky. Je to teda v poriadku lebo je to prejav hodnôt ich kultúry. Kultúry sú si rovné. V tomto pohľade na svet bude smerovať do Európy prakticky nekonečný prúd žien žiadajúcich o azyl pričom v určitý moment Európa už nebude schopná nikoho prijať ako som hovoril vyššie. Nemožnosť prijať každého imigranta ktorý o to požiada priznala aj Švédska ministerka ktorá sa pri tom rozplakala.
Pokiaľ však budeme chcieť tento tok obmedzovať až zastaviť musíme vytvárať tlak pozitívny či negatívny na prevažne Islamskú civilizáciu aby zmenila svoj dominantný pohľad na ženy. Tým však narušujeme ich kultúru a dopúšťame sa kultúrneho imperializmu pretože do Islamskej kultúry prinášame prvky západnej židovsko-kresťanskej kultúry. Kultúrny imperializmus ale progresívna ľavica hlboko odsudzuje. Napr. posktkoloniálna teoretička Gayatri Spivak hovorí o kolonizácii ako o vykresľovaní západných hodnôt univerzálne platných pre všetkých ľudí na Zemi . Ako však ale docieliť zmenu pohľadu na ženy pokiaľ odmietneme tézu o univerzálnej správnosti nášho prístupu?
Progresívna ľavica si však protirečí pretože súčasne tlačí v celom svete na rovnosť žien a mužov a skúsme si pod tým nepredstavovať povinnosť ženského zastúpenia vo vedení firiem 50 na 50 povinnosť otcovskej a tak podobne. Dopúšťa sa však sama vlastne kultúrneho imperializmu 2.0. Teda odlišná forma od toho ktorý naši Európsky predkovia vykonávala pred prvou svetovou vojnou v ére prvej globalizácie. Ak budete viesť diskusiu s progresívnym ľavičiarom tak na jednej strane bude hovoriť o rovnosti kultúr a zároveň o dominancii jeho pohľadu na svet. Háji a bojuje proti tej istej veci čo je pre človeka z kritickým myslením nepochopiteľné.
V otázke prednostného prijímania žien môže západná civilizácia pristupovať podľa troch scenárov.
Prvý scenár je nehumánni a odporujúci západu. Nechať ženy na pospas osudu, uzavrieť hranice a nechať vyvíjať sa kultúru druhej civilizácii autonómne. Tento scenár aplikuje nacionalista, rasista alebo nacista ktorý nemajú poňatia o humanite a židovsko-kresťanskej morálke.
Druhý scenár je pre západ samovražedný. Prijímať týrané ženy, nechať kultúru civilizácie odkiaľ utekajú vyvíjať sa autonómne bez západnej intervencie. To v praxi zabezpečení minimálne dlhotrvajúci prílev migrantiek na západ čo nemá šancu Európa zvládnuť. Ale pretože logické uvažovanie chýba o progresívnej ľavici tak to je práve scenár ktorý uplatní.
Podľa tretieho scenára bude síce západ prijímať týrané ženy ale súčasne bude intervenovať v civilizáciách odkiaľ ženy utekajú. Západ tak bude exportovať myšlienku politickej rovnosti žien. Tento scenár je blízky väčšine ľudí pretože aplikuje v sebe humanistické zásady a židovsko-kresťanský hodnotový systém na ktorom stojí západná civilizácia.
Pokiaľ sa ale pozrieme na druhý scenár je v ňom cítiť silne falošný humanizmus progresívnej ľavice. Napriek neustáleho prijímanie žien tu bude stále veľký počet žien ktoré nebudú môcť uniknúť a nebudú môcť požiadať o azyl. Zabúda sa totiž na finančný faktor. Najviac chudobné nemôžu emigrovať pretože na emigráciu je potrebné mať určité finančné prostriedky. V praxi teda najviac chudobné ženy musia do smrti trpieť pričom ak aplikujeme kultúrny imperializmus tak zabezpečíme aj im dobré alebo aspoň znesiteľnejšie prostredie bez nutnosti opúšťať svoju vlasť. Progresívna ľavica tak bije svojich oponentov pomyslenou palicou humanizmu, obviňuje ich z rôznych fóbií ale sama nerieši problém tam kde vzniká vďaka čomu trpia a umierajú milióny žien. Pokrytecky obhajuje multikulturalizmus a tézu o absolútnej rovnosti kultúr čo spôsobuje hrozné zaobchádzanie nie len zo ženami v niektorých kultúrach ale zároveň bude kritizovať muža v západnom svete keď žene otvorí dvere alebo jej pomôže do kabátu.
Pridať komentár