V nasledujúcej úvahe si mnohí z Vás asi položia otázku či má skutočne 24 rokov keď nariekam nad minulým málo technologickom svete pričom na budúcnosť sa pozerám veľmi skepticky.
S týmto názorom sa viem stotožniť, pretože technologický pokrok, vznik sociálnych sietí a uzatváranie ľudí v domácnostiach ničia nedokonalí no predsa len celkom krásny svet. Rok 2005 nie je tak vzdialení dnešným časom (2020) a napriek tomu to bol svet veľmi odlišní. Koho by vtedy napadlo že takmer každý z nás bude mať pri sebe malí počítač a ľudia pri akejkoľvek činnosti prakticky neustále sledujú obrazovku mobilu na ktorej sú už prakticky závislí?
Pamätám si rodinku vo vlaku keď som cestoval do Prahy. Manželia a dve deti. Každý z nich na mobile. Celú cestu vlakom ktorá trvala pár hodín hodiny strávili na obrazovkách vo virtuálnom svete. Vôbec spolu neintegrovali ako normálna rodina ktorá sa rozpráva, hrá hry, pozerá prírodu a podobne. Skutočný svet im unikal. Nie je to ale ojedinelý jav a vidím ho celkom často. Ale aj jednotlivci strácajú snahu komunikovať. Napr. v obchode žena chatuje a pri tom si niečo za pultom pýta. Vôbec nevidí svet okolo. Preč sú časy keď človek prehodil pár slov s predavačkou. Po ulici často do mňa narážajú moji rovesníci pretože kráčajú po ulici a ťukajú do mobilu. Nepozerajú sa na cestu pred nimi. Osobne sa niekedy schválne neuhnem aj keď vidím ten naštvaní výraz keď sa zrazíme.
Ak sa pozriete na dnešné zastávky MHD tak nevidíte skoro človeka ktorý by sa nepozeral do mobilu. V dnešnom svete stále častejšie ľudom uniká skutočný reálny svet a vidia len svet virtuálny. Tento smutný trend môžeme pozorovať už na prvom stupni základných škôl. Keď navštívim občas moje rodisko a cestou vidím, ako deti pod stromami mlčky vedľa seba sedia a ťukajú do mobilu je mi do plaču. Na tom istom mieste v ich veku sme sa neustále hrali a dokázali sme vyčariť s pár stromov les poskytujúci nekonečné množstvo hier. Fantázii sa medze nekládli. Mám známych učiteľov a schopnosť detí hrať sa bez mobilov, tabletov presnejšie modernej techniky je veľmi nízka. Preč sú aj časy posielania si papierikov počas hodín.
Bohužiaľ už malé deti prichádzajú o budovanie medziľudských vzťahov, ktoré tvoria základ spoločnosti. Strata osobného kontaktu oslabuje schopnosť pochopiť druhého človeka. Vízia budúcnosti je pre mňa stále viac chmúrnejšia.
Presun do virtuálneho sveta nesie so sebou mnohé riziká. Sú pomerne známe a predsa sa voči nim len málo vyhradzujeme. Náš svetonázor začínajú utvárať viac algoritmy než spoločnosť. Algoritmy určujú, čo si prečítame či na, čo sa pozrieme. Algoritmy začínajú určovať náš život. Sociálne siete sú navrhnuté ako droga ktorá nás má udržať na platforme čo najdlhšie pričom algoritmy nám ukazujú len také príspevky ktoré predlžujú náš čas strávení na platforme. Sú to príspevky ktoré sa nám páčia pričom v prípade politiky utvrdzujú náš názor. V praxi nám algoritmus znemožňuje vidieť odlišné názory pričom niektoré platformy aby maximalizovali náš čas strávení na nich doporučujú stále extrémnejší obsah. V praxi nás pomaly radikalizuje bez toho, aby sme si to uvedomili alebo samotní tvorcovia si to priali. Túto schopnosť majú vďaka zbieraniu informácií o nás pričom ich majú viac než dokázala ŠTB o nás kedykoľvek zistiť. Algoritmus je suchá logika a, ako ukazujú experimenty s umelou inteligenciou tak pád do extrémizmu je rýchly. Umelá inteligencia začala v priebehu 24 hodín oslavovať neúspešného maliara z Rakúska. Systém ale funguje.
Desivosť tohto systému spočíva v sne, ktorým disponovala každá totalitná ideológia. Človek môže zasiahnuť do suchej logiky algoritmu a zamedziť šíreniu určitého obsahu. Ľuďom sa tak jednoducho niektoré veci nikdy nezobrazia alebo sa rovno odstránia. Teoreticky cnostná myšlienka, ako obmedziť extrémistické ideológie v praxi ideálny nástroj manipulácie obrovských más. Pretože ľudia v mladšom veku už získavajú informácie takmer výhradne zo sociálnych sietí a ľudia žijú viac v online svete je možnosť manipulovať masami tak ohromná že sa Sovietskemu Zväzu či Tretej ríši sa mohlo o niečom takom len snívať.
Samotné sociálne siete začínajú vytvárať hrubý svet, v ktorom sa každý odstrihne od ľudí ktorý s ním nesúhlasia, čo v offline svete nie je dosť dobre možné. V reálnom svete musíte s ľuďmi interagovať aj keď sa Vám ich politické názory neveľmi pozdávajú. Musíte s nimi diskutovať čo nielenže rozvíja Vašu schopnosť argumentovať ale zjemňuje aj konverzáciu. V realite vidíte človeka tvárou tvár a máte voči nemu rešpekt. Rešpekt Vám väčšinou nedovolí hrubo urážať oponenta čo v prostredí sociálnej sieti neplatí. Pokiaľ sa Vám človek nepáči jednoducho si ho vymažete z priateľov alebo mu dáte ban. Nemusíte diskutovať a od človeka máte pokoj. Mne samému sa to stalo z veľmi dobrým kamarátom z detstva.
Udalosti posledných mesiacov ktoré nám dnes ožívajú pred očami ukazujú aj ďalšie nebezpečenstvo. Je tým izolácia v domovoch a rast práce z domova bez kontaktu s ľuďmi. To v spojení so životom v online priestore znamená už ohrozenie samotnej podstaty živej občianskej spoločnosti nutnej pre slobodnú a demokratickú spoločnosť. Ľudia začínajú žiť atomizovane vo svojich domácnostiach, pri práci sa nemusia dostať do kontaktu s iným človekom a názor na udalosti je tvorení v online priestore ktorý je možné manipulovať takým spôsobom že ani v súkromnej správe nebude možné niečo vôbec napísať. Myslím si, že vážne obavy nad smerovaním našej spoločnosti do antiutopického svetu sú skutočne na mieste.
Ak pre niekoho panikárim a zbytočne straším ľudí tak koho by napadlo pred desiatimi že dnes kvôli obyčajnému lajku resp. ich nedostatku majú deti a mladiství psychické problémy či si dokonca siahajú na život. Robí to primárne generácia ktorá nepoznala život pred ich príchodom. Som silne skeptický voči svetu ktorý uvidím o 20, 30 rokov až deti narodené po roku 2005 sa stanú určujúcou politickou silou a odchode dnešnej generácie 50+ korigujúcej dnešné excesy mojej generácii pokiaľ sa dnešný svet bude uberať aktuálnym smerom.
Teda smerom že ľudia budú viac žiť vo virtuálnom svete než svete ktorý vidia za oknom. A to s veľkým znepokojením sledujem rozvoj virtuálnej reality kedy sa ľudia skutočne môžu napojiť na povestný matrix. V takomto svete demokracia a sloboda budú mŕtve pojmy.
Až odíde posledná generácia ktorá si pamätala svet pred príchodom sociálnych sietí, chytrých telefónov a ďalších technických vecičiek už nebude možné vrátiť či aspoň korigovať smer spoločnosti. Možno sa ale nedostaneme ani tam. Polarizácia ktorú sociálne siete v spojení z radikalizáciou ideológii progresívnej ľavici a protireakcii vo forme rastu extrémnej pravici sa dostávajú do bodu ako ukazujú Spojené Štáty kedy môžu vážne vznikať občianske vojny a autoritatívne či skôr totalitné štáty plne využívajúc moderné technológie pre tak masívne manipulovanie s ľuďmi.
Na záver nám tu ale vyvstáva ešte jedna pomerne málo rozšírená otázka. Je morálne správne nechať legálni trh, ktorý svoje produkty navrhuje tak aby vyrástla na nich závislosť pričom ničia celú spoločnosť ak je napr. trh s drogami spôsobujúci podobné problémy nelegálni.
Pridať komentár