Byť ekologickým aktivistom sa dnes stalo módnou záležitosťou. Ľudia podporujúci zelenú politiku snívajú o slobodnej a prosperujúcej spoločnosti, v ktorej každý bude mať dostatok pričom nebude škodiť matke Zemi. Takáto ružová budúcnosť však so sebou tak ako každý utopizmus nesie temnú stránku, o ktorej sa veľmi nehovorí. Niet sa čomu diviť, keď sa samotní ekológovia označujú väčšinou za liberálov obhajujúcich slobodu. Ak sa však pozrieme na ich návrhy uvidíme veci v inom svetle.
Čo všetko je potrebné zakázať?
Zakázať vlaky
Zakázať lietadlá
Zakázať autá a kamióny (vrátane elektromobilov, čo vyhlásil otec Gréty v Katowiciach roku 2017 – logický krok bez jadra nebude dostatok energii. Pravdepodobne sa tak vrátime späť ku koňom hoc aj tie produkujú CO2)
Zákaz cestovania a turistiky (je logický vzhľadom na prechádzajúce zákazy, no kým by sa nepresadili možno sa zavedie limit prejdených kilometrov za deň. Za prípadné prekročenie sa bude platiť špeciálny poplatok pričom, ako by sa to zisťovalo nechám na Vašej fantázii). Nasleduje
Zákaz používania oceli a betónu (ako sa potom, ale postavia napríklad veterné elektrárne nikto nevie). Ďalej je potrebné
Zakázať vlastniť byt či postaviť si dom, pretože jeden človek nemôže bývať sám na väčšom počte metrov štvorcových (byty prípadne domy sa budú prideľovať pretože súkromné vlastníctvo je neekologický prežitok, prečo by sám človek mal žiť v byte z 50 metrami štvorcových či vlastniť dom s pozemkom 600 metrov štvorcových?). S otázkou bývania súvisí aj ďalší zákaz.
Zakázať chovania psov (Možno aj ďalších domácich zvierat. Veď pes musí žrať mäso -aké prekvapenie-, prdí, dýcha teda zvyšuje CO2 a ešte breše, hryzie, smrdí zanecháva exkrementy a môže človeka zabiť. Je horší ako auto na benzín). Nie to nie je prvý apríl. Prejdime k ďalším zákazom.
Zakázať kupovať si oblečenie viac krát za život bude na prídel každému podľa jeho potrieb
Zakázať klimatizáciu
Zakázať kúrenie (ako máme prežiť zimu nechávam na Vašej fantázii)
Zakázať chladničky, mrazničky
Zakázať rybárstvo
Zakázať poľovníctvo
Zakázať olovo (cháp zbrane)
Zakázať rúbať stromy (hoc podľa najnovších štúdii môžu stromy prispievať negatívne ku globálnej zmene klímy)
Zakázať priemyselné poľnohospodárstvo (bio hospodárstvom dnes síce svet nenasýtime ale padnúť za ochranu matky Zemi bude ušľachtilé ach ten Stalin bol, ale ekológ)
Zakázať grilovať (nie opäť to nie je prvý apríl)
Zakázať konzumáciu mäsa resp. živočíšnych produktov
Zakázať cigarety, alkohol, ale legalizovať marihuanu
Zakázať konzumáciu cukru a tuku
Zakázať veteráni či ich zmrzačiť prestavaním na elektro variantu.
Zakázať historické rekonštrukcie bojov (vypúšťa sa pri nich CO2 a ešte je v nich násilie)
Zakázať trblietky
Zakázať či regulovať počet detí (zvláštne slová vo vymierajúcich spoločnostiach)
Zakázať klasické pohreby a nahradiť ich eko pohrebmi dvoma variantami (1. Klasická kremácia, ale urna by sa sama časom rozpadla a vyrástol by z nej strom, ale to nie je úplne ekologické pri spaľovaní sa uvoľňuje CO2 takže varianta dva – pozostalí by sa kompostovali a radšej citujem z rádia wawe,
2. Pozostalí by nebožtíka uložili do zmesi dreva, slamy a iných prírodných materiálov. Zhruba po šiestich týždňoch by sa vrátili po jeho ostatky. Využiť by sa dali ako kompost v záhrade či inde. „Páči sa mi myšlienka, že z niekoho, koho som mala rada, môže vyrásť strom,“ hovorí Katarína Spade. „Dnešné cintoríny pre nás nemajú žiadny význam.“ Dôležité je i to, že žiadne telo by v kompostárni nepodstupovalo proces osamotene, rozkladalo by se v spoločnosti ostatných mŕtvol. To je pravdepodobne najradikálnejšia zmena v porovnaní s tradičným individualizovaným pohrebom. Kompostovanie zdôrazňuje kolektívnosť, na rozdiel od urien i hrobov, ktoré reprezentujú vždy jedného človeka.) Viac marxisticky to už asi napísať nešlo.
Zaviesť ekocídu (nad definíciou radšej nechcem premýšľať)
Zaviesť zákon o klimatickej lži (čítaj to ako zákaz kritiky na ich adresu, ako za boľševika – teda boj proti slobode slova)
Zaviesť klimatickú daň (efektívny spôsob ako nepriamo zakázať väčšinu spomínaného)
Zaviesť zelenú taxonomiu (podpora vecí s nálepkou eko pred ostatnými bez ohľadu na zisk či efektivitu-fakticky zelený socializmus)
Zaviesť reguláciu spotreby el. energii, vody v domácnostiach, a tak ďalej, a tak ďalej až po rozhodnutie ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko, ktoré fakticky posvätilo obmedzovanie základných ľudkoch práv, ktoré sa bude vykonávať v rámci boju proti klimatickej zmene. Prečo sa mám pocit návratu do minulosti?
Sú ekologický aktivisti demokrati?
Na základe vymenovaných bodov je asi každému jasné že ľudia, ktorí podporujú ekologické hnutia buď nevedia čo podporujú alebo sa snažia nehovoriť otvorene svoje skutočné zámery. Pretože každý ekologický aktivista modernej doby, ktorý chápe človeka, ako jediného strojcu zmeny klímy skončí v puritánskom živote s totalitnými prvkami a plánovanou ekonomikou. Inak povedané v zelenom socializme. Klimatickú zmenu nie je možné zastaviť a človek hoc ju môže ovplyvňovať sám ju nespôsobil. Ak by tomu tak skutočne bolo nedávali by zmysel zmeny klímy pred tým, ako prvý človek začal používať oheň, teda vypúšťať CO2 do atmosféry.
Osobne podporujem ochranu prírody v klasickom ponímaní. Nemám rád keď sa v Tatrách buduje druhá Bratislava, vidím po lese odpadky alebo, ako sa vypúšťajú chemikálie do riek no nikdy nebudem súhlasiť aby sa kvôli tomu obmedzovali základné ľudské práva o ktoré sme toľko usilovali. Navyše vždy je potrebné pri ekologických opatreniach sledovať aj socio-ekonomické dopady. Zastavenie produkcie elektrickej energie z uhlia môže byť pre spoločnosť veľmi dobrá správa za predpokladu že sa produkcia energie presunie do jadrovej elektrárni. Ľuďom sa energia zlacní, príroda bude menej znečistená a ľudia žijúci v blízkosti uhoľných elektrární nebudú trpieť zvýšeným rizikom výskytu respiračných ochorení. Bude to win-win situácia bez zasahovania do života ľudí.
No ekologickí aktivisti sa stále častejšie snažia zasahovať do života občanov, ktorým ostáva stále menší osobný priestor. Zavádzanie či minimálne snaha zaviesť rôzne zákony, regulácie etc. robia z osobnej slobody jednotlivca prázdnu frázu vzhľadom na snahu určovať už aj to čo majú mať ľudia na raňajky. Vďaka mojím rozširujúcim sa znalostiam v oblasti politológie je tento trend možné zaradiť nie k demokratickým ani liberálnym hnutiam ale totalitným, pretože autoritárske hnutia síce nie sú demokratické ale nezasahujú do života občanov, čo je dôvod prečo ľudia dávajú často prednosť skôr autoritárskemu režimu pred režimom totalitárnym.
Mimochodom často ekologickí aktivisti vodu kážu víno pijú napríklad v otázke potravín. Nejde tak ani to že by konzumovali mäso a živočíšne produkty, keď to druhým zakazujú, ale ide tzv. uhlíkovú stopu jedla ktoré konzumujú. Veď porovnajte uhlíkovú stopu vegánskeho jedla, ktorého suroviny cestovali z Južnej Ameriky, Afriky a Ázie na rozdiel od nášho šniclu zo svinky vychovanej a zabitej za humnami. Taký gendermen a ekologický aktivista Petr Bittner by mohol hovoriť.
Nie som proti všetkému
Osobne nie som kategoricky proti každému návrhu, ktorí ekológovia navrhujú. Nejesť každý deň pečený bôčik, nekupovať si každý rok nový mobil, kabát či televízor, preferovať výsadbu stromov pred klimatizáciu a tak podobne sú veci prirodzené našej západnej civilizácii. Paradoxne, ale predchodcovia či priamo zakladatelia progresívnej ľavice zosadili židovsko-kresťanského Boha aj s jeho mravnými a morálnymi zásadami, na ktorých vznikla Západná civilizácia. Jej súčasťou bola skromnosť či úcta k prírode. Odvrhnutím kresťanských hodnôt či cností sme otvorili cestu hédonizmu proti ktorému paradoxne dnes ekológovia z časti bojujú (Menšia vysvetľujúca odbočka. Ak hovorím o kresťanstve či judaizme nemyslím tým cirkev svätú ani nutnosť, aby každý musel chodiť do kostola či chrámu každý týždeň. Mám na mysli výhradne hodnoty, ktoré nám judaizmus a kresťanstvo poskytli. Poznám až príliš mnoho ľudí, ktorí chodili do kostola no boli kresťanstvu viac vzdialení ako ľudia čo neboli ani pokrstení, aby som veril v to že človek pravidelne navštevujúci svätostánok bol morálnejší než ten ktorý ho nikdy nenavštívil.).
Klimatická zmena je realita
Na záver by som chcel podotknúť ešte jednu vec. Nepopieram klimatickú zmenu ktorá je realitou ako môžeme sami pozorovať no napriek ekologickým aktivistom je nemožné jej zabrániť. Našou úlohou je adaptovať sa na nové prírodné podmienky pokiaľ chceme prežiť. Máme obmedzené zdroje, preto by sme ich mali naplno venovať procesu adaptácie a nie nimi zbytočne mrhať na boj s veternými mlynmi všetko sprevádzané obmedzovaním základných ľudských práv proti čomu sa musíme postaviť. No týmito nezmyselnými bojmi prichádzame o čas, ktorí budeme potrebovať pre adaptáciu na nové klimatické podmienky.
Zdroje:
spravy.rtvs.sk/2021/04/ekocida-ako-vojnovy-zlocin-aktivisti-ziadaju-tvrdo-trestat-nicenie-zivotneho-prostredia/
Pridať komentár